Herľany

logoDedinka Herľany leží v malebnej krajine pod úpätím západných svahov Slanských vrchov, v údolí Herlianskeho potoka, približne 28 km severovýchodne od metropoly východoslovenského regiónu Košíc. Obec je sprístupnená cestou II. triedy č. 576 Bidovce – Herľany – Vranov nad Topľou, ktorá je napojená na štátnu cestu l. triedy č. 50 Košice – Michalovce. Obec sa skladá z dvoch častí a to časť Herľany a časť Žírovce.

Prvé zmienky o dedinke Herľany sa spomínajú v r. 1487 pod názvom Haryan. Za vlády Jozefa II. sa sem prisťahovali Nemci, ktorí v 19. storočí boli poslovenčení. V roku 1630 sa obec spomína pod názvom Harlyan, v r. 1890 pod názvom Rank-Herlány, v r. 1920 dostáva svoj terajší názov Herľany, maďarsky Herlany, alebo Rankfüred. V roku 1828 mala obec 15 domov a 103 obyvateľov. Pôvodne samostatná obec Žirovce bola v r. 1964 pričlenená k Herľanom. Podľa sčítania ľudu v r. 1991 mala obec 263 obyvateľov a 75 trvale obývaných domov. V súčasnosti je počet obyvateľov okolo 270.
Obec Herľany za svoj rozmach môže ďakovať minerálnym prameňom, ktoré boli známe už v 17. storočí. Ako prvý upozornil na minerálne vody v okolí Herlian a chemicky ich analyzoval stoličný lekár Abovskej stolice Daniel Textoris.
V rokoch 1772 – 1803 venovali pozornosť tunajším liečivým vodám viacerí učenci, pričom zdôrazňovali ich balneologický význam. V 18. storočí tu vznikli kúpele na liečenie chorôb žalúdočných, črevných, reumatických a ďalších. Keď v r.1869 minerálne pramene už nestačili kryť spotrebu liečivých minerálnych vôd, začal sa v r. 1870 vŕtať vrt, výsledkom ktorého je dnešný svetový unikát „Herliansky gejzír“.

Obec bola v 19. storočí obľúbeným miestom nielen Košičanov, ale aj uhorskej šľachty, ba dokonca výletným miestom Františka Rákocziho. Spoločenský život sa koncentroval v kúpeľnom parku obce. Park bol založený v druhej polovici 19. storočia. Nevyniká veľkosťou ani druhovou pestrosťou – je dokumentom doby vzniku prvej verejnej zelene, ktorá poskytovala určitý priestor pre spoločenský a kultúrny život kúpeľov. Samotný park, ktorý spolu s bývalými kúpeľnými budovami je kulisou pre jedinenčný výtvor Herlianský gejzír pozvoľne prechádza do voľného lesa. V parku je zastúpených spolu 30 taxónov drevín, z toho 10 taxónov ihličnatých a 20 listnatých drevín.

Kúpeľný ráz obce sa stratil po 2. svetovej vojne, keď následky vojny neboli odstránené, takže sa ani neobnovila kúpeľná liečba. Čiastočne renovované kúpeľné objekty slúžili ako reštauračné a ubytovacie zariadenia bývalého Krajského národného výboru, ako školiace stredisko (1950-1955), potom ako rekreačné stredisko Revolučného odborového hnutia (1956-1968), neskôr tu bolo zriadené stredisko pre zahraničných študentov (1968-1983) a od roku 1985 dodnes celý bývalý kúpeľný areál patrí Technickej univerzite Košice na konanie pedagogických, vedeckých, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí.

Zachovalé pamiatkovo chránené budovy sú: klasická kúpeľná budova z polovice 19.storočia „Dargov“, ďalej objekty „Branisko“, „Gejzír“ a „Hornád“.

Herliansky gejzír -Národná prírodná pamiatka

Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m, ako aj nízkotermálnou vodou. Za zrod môže Herliansky gejzír ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. Vtedajšie Maďarské kráľovské ministerstvo financií touto úlohou poverilo známeho banského inžiniera Viliama Zsigmondyho, bratislavského rodáka a špecialistu na prieskum minerálnych a úžitkových artézskych vôd. Hĺbiť vrt začal v roku 1870. Prvý horizont podzemnej vody bol v hĺbke 111 m. Keď vrt dosiahol hĺbku 172 m, nastala prvá erupcia do výšky 4 m a trvala 5 minút. Bolo to 16. 8. 1872. Ďalšia erupcia nasledovala 4. 7. 1873 z hĺbky 275 m. Bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže vysokej 20 m. Nasledujúca erupcia bola 17. 12. 1873 a opakovala sa už častejšie. Keď vrt dosiahol hĺbku 330 m, 15.-25. 10. 1874 voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 m. Po tejto erupcii sa už začala vŕtať ďalšia periodicita erupčných cyklov. Vrt sa skončil 6. 5. 1875 v hĺbke 404,5 m. Vrt do hĺbky 351 m zapažuje kolóna pažníc s vnútorným priemerom 10,3 cm. Spodná časť vrtu – v hĺbke od 351 do 404,5 m, kde bol navŕtaný hlavný artézský horizont, nie je zapažená. V r. 1980 bola vykonaná oprava zrubu fontány gejzíru. Erupčné intervaly boli spočiatku 8-9 hodinové neskôr 18-20 hodinové a mali výdatnosť 21-36 l.s-1. V súčasnosti sa erupcia opakuje v 34-36 hod. intervaloch, voda strieka do výšky 15m, erupčná činnosť trvá 25 min. a priemerná výdatnosť je 25-30 l.s-1. Čas medzi erupčnými periódami závisí od zrážkovej činnosti.Pri väčších zrážkach sa skracuje a naopak. Energiou spôsobujúcou erupciu je kysličník uhličitý pochádzajúci sčasti z vulkanitov a sčasti z mezozoických karbonátových súvrství,. Podľa priemerných údajov erupčnej činnosti Herlianský gejzír za 120 rokov svojej aktivity eruptoval vyše 40 000 ráz a v tomto časovom období z útrob zeme pri erupčnej činnosti vystreklo na povrch 20 mil. m3 mineralizovanej vody, ktorá by naplnila bazén vel’ký 2 x 2 km a hlboký 5,00 m. Podľa chemického rozboru, vykonaného v r. 1995, je voda z Herlianského gejzíru stredne mineralizovaná, natrium-chlorido-bikarbonátového typu. Podl’a klasifikácie platnej normy je to prírodná voda hydrouhličitano-chloridová, sódna, uhličitá, sírna hypotonická. Pri erupcii vykazuje nárast teploty od 10°C do 17,8 °C, ďalej nárast vodivosti vody a obsahu C02. Celková mineralizácia dosahuje 6350,32 mg/l. Celková objemovú aktivita alfa dosahuje 1,40 ± 0,47 Bq.l-1, aktivita beta dosahuje 1,52 ± 0,33 Bq.l-1, čo nasvedčuje zvýšenej rádioaktivite, ktorá je u väčšiny minerálnych vôd bežným javom. Pri erupcii je mineralizovanou vodou na povrch vynášaný ílovitý sediment. Hoci Herlianský gejzír postupne stráca na sile, čas medzi erupciami sa predlžuje a aj ich sila sa zmenšuje, stále si zachováva jedinečnosť. „Pracuje“ vyše 100 rokov za rovnakých hydrodynamických a geotermických podmienok. Je predpoklad, že pokiaľ nebude násilne mechanicky poškodený, bude „pracovať“ aj v ďalšom storočí. Pre jeho špecifické vlastnosti a jedinečnosť ktorými sa podstatne odlišuje od svetových gejzírov možno ho právom pokladať za svetovú raritu. História Herlianskeho gejzíru vrátane modelu vrtného zariadenia, ktoré pri prieskumných prácach používal Viliam Zsigmondy, sú zdokumentované v Zsigmondyho múzeu vo Visegráde v Maďarsku.

Zdroj: Košice-okolie.sk

Máte viac informácií alebo fotografie? Pošlite nám ich na info@kosice-okolie.sk a s vašim dovolením ich uverejníme.

O admin

Tvorba webstránok, eshopov a portálov za najvýhodnejšie ceny už do dvoch dní. Medzi referencie okrem iného patrí aj portál mestoKosice.sk, na ktorom sa nachádzate. Kontakt info@mestokosice.sk.

Zanechajte názor

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Hore